Ateroskleróza: ako vzniká, príznaky, vyšetrenie a ako znížiť riziko
Autor: Bc. Gabriela Spurná, DiS. | Publikované: 26. 8. 2026
Ateroskleróza sa často zjednodušuje ako „upchávanie ciev cholesterolom“. V skutočnosti ide o dlhodobý proces v cievnej stene, pri ktorom sa ukladajú aterogénne lipoproteíny, prebieha zápalová reakcia a postupne vzniká plát. Ten môže cievu zužovať, ale nebezpečný môže byť aj vtedy, keď praskne a vyvolá krvnú zrazeninu.
Ochorenie sa môže vyvíjať desiatky rokov bez nápadných ťažkostí. Prvým prejavom preto niekedy býva až angina pectoris, infarkt, cievna mozgová príhoda alebo bolesť nôh pri chôdzi. Cieľom prevencie nie je čakať na príznaky, ale dlhodobo znižovať pôsobenie rizikových faktorov.
V článku vysvetlíme ako ateroskleróza vzniká, ako sa prejavuje podľa postihnutých tepien, aké vyšetrenia sa používajú a čo skutočne znižuje riziko. Pre orientáciu v laboratórnych hodnotách nadväzuje článok Cholesterol: čo znamená LDL, HDL, triglyceridy a celkový cholesterol.

Obsah článku
- Čo je ateroskleróza a ako sa líši od arteriosklerózy
- Ako ateroskleróza krok za krokom vzniká
- Prečo sú dôležité LDL a ďalšie častice s ApoB
- Ktoré cievy môže ateroskleróza postihnúť
- Aké sú príznaky aterosklerózy
- Prečo môže ateroskleróza dlho prebiehať bez príznakov
- Hlavné rizikové faktory
- Lipidový profil, ApoB a lipoproteín(a)
- Ako sa ateroskleróza vyšetruje
- Kalciové skóre a zobrazovanie subklinickej aterosklerózy
- Ako sa ateroskleróza lieči
- Čo jesť a čo obmedzovať
- Pohyb, hmotnosť a dlhé sedenie
- Krvný tlak, glykémia a fajčenie
- Kedy volať záchrannú službu
- Praktický plán znižovania rizika
- Omega 3 ako súčasť starostlivosti o srdce
- FAQ: ateroskleróza
- Zdroje a odporúčané odkazy
Čo je ateroskleróza a ako sa líši od arteriosklerózy
Arterioskleróza je všeobecný pojem pre tuhnutie a stratu pružnosti tepien. Ateroskleróza je konkrétna forma, pri ktorej sa v intime cievnej steny hromadia lipoproteíny, bunky a väzivové tkanivo a vzniká aterosklerotický plát.
| Pojem | Čo znamená |
| Arterioskleróza | Všeobecné stuhnutie a zhrubnutie tepien z rôznych príčin. |
| Ateroskleróza | Tvorba plátov spojená s ukladaním aterogénnych lipoproteínov a zápalovou reakciou. |
| Aterotrombóza | Vznik krvnej zrazeniny na narušenom aterosklerotickom pláte, ktorá môže náhle uzavrieť cievu. |
Ateroskleróza nie je len mechanická vrstva tuku. Ide o aktívny biologický proces, v ktorom sa prepájajú lipoproteíny, zápal, poškodenie cievnej výstelky a zrážanie krvi.
Ako ateroskleróza krok za krokom vzniká
- Aterogénne častice, najmä častice obsahujúce ApoB, prenikajú do cievnej steny a môžu sa v nej zadržiavať.
- Častice sa chemicky menia a aktivujú miestnu zápalovú odpoveď.
- Imunitné bunky pohlcujú lipidy a vznikajú penové bunky.
- Postupne sa tvoria tukové prúžky a zložitejší plát s väzivovým krytom.
- Plát môže rásť, kalcifikovať a zužovať priesvit tepny.
- Pri narušení plátu môže vzniknúť trombus, ktorý cievu čiastočne alebo úplne uzavrie.
Zadržiavanie lipoproteínov obsahujúcich ApoB v tepnovej stene patrí medzi kľúčové iniciačné deje aterosklerózy; tento mechanizmus sumarizuje aj European Society of Cardiology.
Nie každý plát sa správa rovnako. Stabilnejší plát môže dlhodobo zužovať cievu a vyvolávať ťažkosti pri námahe. Iný môže byť menej objemný, ale náchylnejší na narušenie a akútnu príhodu.
Prečo sú dôležité LDL a ďalšie častice s ApoB
LDL-C nie je iba štatistický ukazovateľ. LDL a ďalšie lipoproteíny obsahujúce ApoB sa môžu zachytávať v tepnovej stene a priamo sa podieľajú na vzniku aterosklerózy. Riziko závisí od koncentrácie týchto častíc aj od dĺžky expozície. Preto je dôležité nielen to, aká je hodnota dnes, ale aj ako dlho bola zvýšená.
LDL-C vyjadruje množstvo cholesterolu v LDL časticiach. Non-HDL zahŕňa cholesterol aj v ďalších aterogénnych časticiach a ApoB približuje ich počet. Tieto parametre sa môžu líšiť najmä pri zvýšených triglyceridoch, diabete alebo metabolickom syndróme.
Ktoré cievy môže ateroskleróza postihnúť
| Postihnuté tepny | Možné ochorenie | Typické prejavy |
| Koronárne tepny srdca | Ischemická choroba srdca | Tlak alebo bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, pokles výkonnosti; akútne infarkt. |
| Krčné a mozgové tepny | Cerebrovaskulárne ochorenie | Prechodná alebo trvalá porucha reči, hybnosti, citlivosti či videnia. |
| Tepny dolných končatín | Periférne arteriálne ochorenie | Bolesť lýtok pri chôdzi, chladná noha, zlé hojenie rán. |
| Aorta | Ateroskleróza a výduť aorty | Často bez príznakov; komplikácie môžu byť náhle a závažné. |
| Renálne tepny | Zúženie tepien zásobujúcich obličky | Ťažko liečiteľný tlak alebo zhoršenie funkcie obličiek. |
Aké sú príznaky aterosklerózy
Príznaky závisia od toho, ktorá tepna je postihnutá a či sa prietok znižuje postupne, alebo dôjde k náhlemu uzáveru. Únava, bolesť hlavy alebo závraty samy osebe aterosklerózu nepotvrdzujú, pretože majú mnoho iných príčin.
Možné varovné prejavy
- tlak, zvieranie alebo bolesť na hrudníku pri námahe,
- nezvyčajná dýchavičnosť alebo výrazný pokles tolerancie záťaže,
- bolesť lýtka alebo stehna pri chôdzi, ktorá po zastavení ustúpi,
- chladná, bledá alebo horšie sa hojaca končatina,
- náhla slabosť jednej polovice tela, pokles kútika alebo porucha reči,
- náhla porucha videnia, rovnováhy alebo silná nezvyčajná bolesť.
Prečo môže ateroskleróza dlho prebiehať bez príznakov
Tepny majú určitú rezervu a plát môže spočiatku rásť smerom von bez toho, aby významne obmedzil priesvit. Organizmus môže tiež vytvárať náhradné cievne spojenia. Preto normálny pocit a dobrá kondícia nevylučujú začínajúce ochorenie.
Na druhej strane nie je vhodné vykonávať všetky zobrazovacie vyšetrenia preventívne každému. Zmysel vyšetrenia závisí od veku, príznakov, rizikových faktorov a od toho, či výsledok zmení ďalší postup.
Hlavné rizikové faktory
| Faktor | Dá sa ovplyvniť? | Poznámka |
| Vysoké LDL, non-HDL alebo ApoB | Áno, čiastočne | Význam má genetika, životný štýl aj liečba. |
| Fajčenie | Áno | Poškodzuje cievnu výstelku a výrazne zvyšuje riziko príhod. |
| Vysoký krvný tlak | Áno | Zvyšuje mechanické zaťaženie cievnej steny. |
| Diabetes a zvýšená glykémia | Áno, čiastočne | Riziko rastie najmä pri dlhodobo nedostatočnej kompenzácii. |
| Vek a rodinná záťaž | Nie | Pomáhajú určiť, ako intenzívne riešiť ovplyvniteľné faktory. |
| Chronické ochorenie obličiek a zápalové choroby | Čiastočne | Vyžadujú komplexnú liečbu základného ochorenia. |
| Nízka aktivita, obezita a nevhodná strava | Áno | Pôsobia cez viacero rizikových faktorov súčasne. |
Kombináciu obvodu pása, tlaku, glykémie a triglyceridov rozoberá článok Metabolický syndróm.
Lipidový profil, ApoB a lipoproteín(a)
Pri hodnotení rizika sa sleduje predovšetkým LDL-C a podľa situácie aj non-HDL, ApoB a triglyceridy. Samostatnú informáciu prináša Lp(a), ktorý je prevažne geneticky určený a bežný lipidový profil ho nemusí obsahovať.
Vyšší Lp(a) môže zvyšovať celoživotné riziko aj pri relatívne priaznivom bežnom lipidovom profile. Ide o prevažne geneticky určený rizikový faktor, ktorý vyžaduje samostatné laboratórne meranie.

Ako sa ateroskleróza vyšetruje
Neexistuje jeden univerzálny test pre všetky tepny. Lekár najprv vyhodnotí príznaky, rodinnú anamnézu, krvný tlak, pulz, fyzikálny nález a laboratórne výsledky. Ďalšie vyšetrenia volí podľa podozrenia. Prehľad používaných metód uvádza aj NHLBI – Atherosclerosis Diagnosis.
| Vyšetrenie | Čo môže ukázať | Kedy sa používa |
| Krvné testy | Lipidový profil, glykémiu, HbA1c, funkciu obličiek a ďalšie rizikové parametre. | Základné posúdenie rizika a kontroly liečby. |
| EKG a záťažové testy | Známky ischémie alebo porúch srdcového rytmu. | Pri príznakoch či podozrení na srdcové ochorenie. |
| Ultrazvuk tepien | Prietok, zúženie alebo pláty v dostupných tepnách. | Napríklad karotídy alebo tepny dolných končatín podľa indikácie. |
| Členkovo-ramenný index | Pomer tlaku na členku a ramene. | Pri podozrení na periférne arteriálne ochorenie. |
| CT kalciové skóre | Množstvo kalcifikácie v koronárnych tepnách. | U vybraných ľudí bez príznakov, keď výsledok môže zmeniť preventívnu liečbu. |
| CT alebo MR angiografia, invazívna angiografia | Anatómiu a významnejšie zúženia ciev. | Pri konkrétnom klinickom podozrení alebo plánovaní liečby. |
Zobrazený plát nie je to isté ako príčina všetkých ťažkostí. Nález musí zodpovedať príznakom, miestu postihnutia a ďalším vyšetreniam. O vhodnej metóde rozhoduje lekár.

Kalciové skóre a zobrazovanie subklinickej aterosklerózy
Koronárne kalciové skóre (CAC) je CT vyšetrenie bez kontrastnej látky, ktoré kvantifikuje kalcifikáciu v koronárnych tepnách. Nejde o plošný skríning pre každého. Podľa aktualizácie ESC/EAS 2025 môže u vybraných ľudí spresniť kardiovaskulárne riziko najmä vtedy, keď je preventívne rozhodnutie na hranici.
- nulové skóre nevylučuje nekalcifikovaný plát ani budúce riziko,
- vyššie skóre ukazuje väčšiu celkovú záťaž kalcifikovanou aterosklerózou,
- výsledok sa posudzuje podľa veku, pohlavia a celkového rizika,
- u ľudí užívajúcich statíny môže kalcifikácia čiastočne odrážať stabilizáciu plátu, preto je interpretácia zložitejšia.
Aktuálne európske odporúčania zaraďujú zobrazovací dôkaz subklinickej aterosklerózy a zvýšené CAC medzi možné modifikátory rizika u vybraných osôb; viac uvádza ESC Focused Update 2025.
Ako sa ateroskleróza lieči
Liečba aterosklerózy má dva hlavné ciele: znížiť riziko infarktu, cievnej mozgovej príhody a ďalších komplikácií a spomaliť ďalšiu progresiu ochorenia. Podľa miesta a závažnosti postihnutia zahŕňa režimové opatrenia, lieky a pri niektorých významných zúženiach aj intervenčný alebo chirurgický výkon.
- zníženie LDL statínom a podľa potreby ďalšími liekmi,
- liečbu vysokého tlaku, diabetu a ochorenia obličiek,
- odvykanie od fajčenia,
- antiagregačnú alebo antikoagulačnú liečbu iba v indikovaných situáciách,
- revaskularizáciu, napríklad angioplastiku, stent alebo bypass, ak je prínos vyšší ako riziko.
Základný rámec liečby a kontroly rizikových faktorov sumarizuje NHLBI – Atherosclerosis Treatment.
Aspirín nie je univerzálna prevencia pre každého. Môže zvyšovať riziko krvácania a bez odporúčania lekára sa nemá nasadzovať iba preto, že sa človek obáva aterosklerózy.
Čo jesť a čo obmedzovať
Neexistuje potravina, ktorá aterosklerotický plát rozpustí. Zmysel má dlhodobý stravovací vzorec, ktorý pomáha LDL, tlaku, glykémii a hmotnosti súčasne.
- zelenina, ovocie, strukoviny a celozrnné potraviny ako zdroje vlákniny,
- ryby, orechy, semienka a rastlinné oleje ako zdroje nenasýtených tukov,
- primerané porcie a dostatok bielkovín,
- obmedzenie pravidelného nadbytku údenín, tučného mäsa, masla a priemyselne spracovaných potravín,
- obmedzenie sladených nápojov a nadbytku alkoholu, najmä pri vysokých triglyceridoch.
Konkrétne výmeny potravín a 30-dňový plán ponúka článok Ako znížiť cholesterol prirodzene.
Pohyb, hmotnosť a dlhé sedenie
Pravidelný pohyb zlepšuje kondíciu, tlak, citlivosť na inzulín a triglyceridy. Základom je kombinácia aeróbnej aktivity, posilňovania a častého prerušovania dlhého sedenia. Pri známom srdcovom alebo cievnom ochorení má intenzitu záťaže určiť lekár alebo rehabilitačný tím.
U človeka s nadváhou môže bezpečný pokles hmotnosti zlepšiť viacero rizikových parametrov. Cieľom nie je rýchla diéta, ale režim, ktorý možno dlhodobo udržať.
Krvný tlak, glykémia a fajčenie
Aterosklerotické riziko sa násobí. Mierne vyššie LDL môže mať iný význam u nefajčiara s normálnym tlakom a iný u človeka s diabetom a hypertenziou. Preto sa prevencia nesmie zúžiť na jedno číslo.
- merajte tlak správnou manžetou a sledujte opakované hodnoty,
- pri zvýšenej glykémii overte laboratórnu glykémiu nalačno a HbA1c podľa odporúčania lekára,
- pri fajčení využite odbornú pomoc a farmakologickú podporu odvykania,
- dodržiavajte predpísanú liečbu aj vtedy, keď sa cítite dobre.
Základné laboratórne hranice vysvetľuje článok Glykémia a cukor v krvi: hodnoty nalačno, po jedle a HbA1c.
Kedy volať záchrannú službu
Akútny uzáver tepny je časovo kritický. V Slovenskej republike volajte 155, prípadne 112 pri náhlej bolesti či tlaku na hrudníku, výraznej dýchavičnosti, studenom pote, náhlom poklese kútika, slabosti končatiny, poruche reči, náhlej strate videnia alebo náhlej silnej bolesti s kolapsom. Typické varovné príznaky cievnej mozgovej príhody sumarizuje aj Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).
Nečakajte, či ťažkosti samy odznejú, a nejazdite sami autom. Pri infarkte a cievnej mozgovej príhode rozhodujú minúty.
Praktický plán znižovania rizika
| Oblasť | Prvý krok | Čo sledovať |
| Lipidy | Zistiť LDL, triglyceridy a podľa situácie non-HDL, ApoB a Lp(a). | Individuálny cieľ a trend po zmene liečby. |
| Tlak | Vykonať opakované domáce meranie správnou technikou. | Priemerné hodnoty a reakciu na liečbu. |
| Glykémia | Skontrolovať glykémiu nalačno a HbA1c podľa rizika. | Vývoj hodnôt a prípadnú diagnózu. |
| Fajčenie | Stanoviť dátum ukončenia a využiť odbornú podporu. | Abstinenciu a zvládanie spúšťačov. |
| Pohyb | Začať pravidelnou chôdzou a prerušovať sedenie. | Týždenný objem a toleranciu záťaže. |
| Strava | Vybrať dve konkrétne výmeny nasýtených tukov a pridať vlákninu. | Udržateľnosť, hmotnosť a laboratórny trend. |
Širšie preventívne súvislosti dopĺňa článok Longevity: ako znížiť riziko civilizačných chorôb a žiť dlhšie.
VÝŽIVOVÝ DOPLNOK PRE KAŽDODENNÝ PRÍJEM EPA A DHA
Omega 3 ako súčasť každodennej starostlivosti o srdce
MyBears Omega 3 obsahujú v jednej softgélovej kapsule 330 mg EPA a 220 mg DHA zo štandardizovaného rybieho oleja. Jedna kapsula tak poskytuje celkovo 550 mg EPA a DHA.
- 330 mg EPA v jednej kapsule
- 220 mg DHA v jednej kapsule
- 550 mg EPA + DHA v jednej kapsule
- EPA a DHA prispievajú k normálnej činnosti srdca; priaznivý účinok sa dosiahne pri dennom príjme 250 mg EPA a DHA.
- Balenie obsahuje 60 softgélových kapsúl; odporúčané dávkovanie je 1–2 kapsuly denne.
Dôležité: MyBears Omega 3 nie sú liečbou aterosklerózy a nenahrádzajú lekárske vyšetrenie ani predpísanú liečbu. Ak užívate lieky, najmä lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť krvi, alebo vás čaká zákrok, konzultujte užívanie doplnku s lekárom alebo lekárnikom.
EPA 330 mg • DHA 220 mg • 60 softgélových kapsúl
FAQ: ateroskleróza
Je ateroskleróza to isté ako vysoký cholesterol?
Nie. Vysoké LDL je významný príčinný faktor, ale ateroskleróza je ochorenie cievnej steny ovplyvnené aj tlakom, fajčením, diabetom, vekom, genetikou a ďalšími faktormi.
Dá sa ateroskleróza rozpoznať podľa príznakov?
Často nie. Môže dlho prebiehať bez ťažkostí. Príznaky sa objavujú podľa postihnutej tepny alebo pri akútnom uzávere.
Rozpustí zdravá strava aterosklerotický plát?
Jedna potravina plát nerozpustí. Dlhodobá zmena stravy, liečba LDL, nefajčenie, pohyb a kontrola tlaku a glykémie môžu spomaliť postup a znížiť riziko príhod.
Mal by si každý nechať urobiť kalciové skóre?
Nie. Kalciové skóre sa používa u vybraných ľudí, keď môže spresniť riziko a zmeniť rozhodnutie o prevencii. O vhodnosti rozhoduje lekár.
Môžem preventívne užívať aspirín?
Bez odporúčania lekára nie. Aspirín môže zvyšovať riziko krvácania a jeho prínos závisí od konkrétnej situácie.
Aký cholesterol je pri ateroskleróze cieľový?
Cieľové LDL závisí od celkového rizika a prekonaného ochorenia. Pri preukázanej ateroskleróze býva cieľ výrazne nižší ako u človeka bez ochorenia.
Zdroje a odporúčané odkazy
- European Society of Cardiology – 2025 Focused Update of the ESC/EAS Guidelines for Dyslipidaemias
- European Society of Cardiology – Role of lipids in atherosclerosis
- NHLBI – Atherosclerosis: Diagnosis
- NHLBI – Atherosclerosis: Treatment
- NZIP – Cievna mozgová príhoda: ako ju rozpoznať
- European Commission – EU Register of Nutrition and Health Claims: EPA a DHA a normálna činnosť srdca
Dôležité upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie, diagnózu ani liečbu. Ak máte novú alebo zhoršujúcu sa bolesť na hrudníku, náhlu dýchavičnosť, príznaky cievnej mozgovej príhody alebo iný akútny stav, vyhľadajte neodkladnú pomoc. Predpísané lieky sami nevysádzajte ani neupravujte.
Nezabúdajte na prevenciu a starostlivosť o svoje telo – MyBears®!








