Teplota svetla: Je lepšie modré, biele alebo žlté svetlo?

Každý vie, že prirodzené denné svetlo je najzdravšie. Viete ale, že farba svetla alebo jeho teplota môžu ovplyvniť náladu aj zdravie? Voľba nesprávneho umelého osvetlenia môže kaziť zrak, negatívne pôsobiť na koncentráciu, pamäť, aktivitu, spánok aj imunitu. Preto je dôležité dbať na to, aby aj umelé osvetlenie obsahovalo plnohodnotné zastúpenie všetkých spektrálnych zložiek a ovplyvňovalo čo najmenej naše biorytmy. Aké spektrum svetla je teda najlepšie?

Spektrum viditeľného svetla a vplyv na biorytmy
Intenzita a spektrum svetla v našom okolí zásadne ovplyvňujú našu aktivitu, odpočinok aj množstvo ďalších biologických procesov. Prirodzené biorytmy tela sú zvyknuté na to, že sa v priebehu dňa mení pomer farebného spektra svetla, ktoré je viditeľné okom a najmä naše oči sú tomuto prírodnému rytmu dokonale prispôsobené.

S nástupom umelého osvetlenia sme však prirodzené farebné spektrum narušili a namiesto prirodzeného denného svetla sa po mnoho hodín vystavujeme nevyhovujúcim svetelným podmienkam, keď v osvetlení chýba množstvo farebných zložiek a zároveň ani ich spektrum nie je tak vyrovnané ako pri dennom svetle.

Nedostatočná kvalita svetelného spektra potom môže viesť k celkovej psychickej i telesnej nepohode, modré spektrálne zložky zase negatívne ovplyvňujú kvalitu spánku, fyzický a kognitívny výkon aj imunitný systém, nedostatočné farebné spektrum či poblikávanie svetla môžu spôsobiť poškodenie zraku.

Majte na pamäti, že nedostatok svetla môže viesť k poruchám spánku, únave či depresiám. Naopak nadmerné alebo nevhodné osvetlenie môže spôsobovať bolesti hlavy, podráždenosť a problémy so sústredením.

Čo je to vlastne svetlo
Svetlo je v podstate viditeľné elektromagnetické žiarenie, ktoré u ľudí a zvierat umožňuje videnie na základe vizuálnych vnemov. Umelo vytvorené svetlo je potom neelektrickou veličinou.

Zložené je z vlnových dĺžok udávaných v nanometroch. Táto veličina rozhoduje o tom, ktoré elektromagnetické žiarenie spadá do rozsahu viditeľného svetla, teda akú farbu žiarenia ľudské oko vníma. Spektrum viditeľného svetla zahŕňa farby od fialovej po červenú, pričom všeobecne platí, že dlhšie vlnové dĺžky vytvárajú teplé farby (napr. červenú a oranžovú), zatiaľ čo krátke vlnové dĺžky predstavujú chladnejšie farby (napr. modrú).

Rozsah viditeľného svetla je predpokladaný medzi 380 – 780 nm, pričom rozsah s vlnovou dĺžkou:

• 380–436 nm predstavuje fialové svetlo
• 436–495 nm modré svetlo,
• 495–566 nm zelené svetlo,
• 566–589 nm žlté svetlo,
• 589–627 nm oranžové svetlo a
• 627–780 nm červené svetlo.

Okrem viditeľného svetla existuje aj neviditeľné žiarenie, ako je ultrafialové (UV) a infračervené (IR) žiarenie. Infračervené žiarenie má vlnovú dĺžku v rozsahu 760 nm až 1 mm a jedná sa o tepelné žiarenie, často označované ako infračervené svetlo známe z infrasáun a ďalších zariadení. Ultrafialové svetlo/žiarenie má vlnovú dĺžku kratšiu ako viditeľné svetlo, takže je pre človeka neviditeľné a jeho zdrojom je Slnko.

Pozor na modré svetlo
Aj keď je modré svetlo prirodzenou súčasťou denného svetla, je vyžarované aj z umelých zdrojov svetla, ako sú monitory, displeje mobilov, LED osvetlenie a ďalšie elektronické zariadenia. Nadmerné vystavenie tomuto druhu svetla, najmä večer, môže mať negatívny vplyv na prirodzené biorytmy.

Potláča totiž produkciu melatonínu (zdroj), hormónu spánku, čo môže viesť k poruchám spánku a nespavosti. Môže tiež spôsobovať únavu očí, poškodenie očnej sietnice (zdroj), starnutie pokožky (zdroj), bolesti hlavy a zníženie koncentrácie.

Večer je teda vhodné pri práci či hraní hier na PC či pri sledovaní televízie použiť filter modrého svetla (v nastavení to nájdete napr. pri televíziách značky Hisense) a hlavne aj znížiť jas, aby ste navodili príjemnú, pokojnú atmosféru a pripravili telo na spánok.

Teplota svetla alebo chromatickosť a vplyv na cirkadiánny rytmus
Až sa budete rozhodovať, ako vybrať zodpovedajúcu žiarovku či iný zdroj svetla, je teda potrebné okrem spektra svetla zohľadniť aj jeho teplotu. Tento parameter sa udáva v kelvinoch, meria sa pomocou kolorimetra a značí, v akom odtieni vyžarované svetlo vnímame, a to od žltej farby po bielu. Platí, že čím nižšia je teplota svetla, tým je svetlo teplejšie (žlté, oranžové), a čím je vyššie, tým je svetlo chladnejšie (biele, modré).

Teplota svetla teda ovplyvňuje to, ako na nás dané prostredie/predmet esteticky pôsobí a zároveň má veľký vplyv na náš cirkadiánny rytmus, ako aj psychické rozpoloženie.

• Teplota svetla 1200 K – 2700 K = oranžové odtiene.
• Teplota svetla 2700 K – 5000 K = žlté denné svetlo.
• Teplota svetla 5000 K – 6500 K = biele alebo modrasté svetlo.

SStretnúť sa môžeme aj s označením teplé biele svetlo (2700–3300 K), neutrálne biele svetlo (3400–5200 K) a studené biele svetlo (5300–7000 K).

Malý exkurz alebo Čo je to cirkadiánny rytmus
Cirkadiánny rytmus môžeme označiť aj ako biorytmus človeka, biologické rytmy či jednoducho biorytmy. Ide o vnútorné hodiny organizmu, ktoré významne ovplyvňujú telo aj myseľ. Vytvárajú sa už pred narodením, postupne sa predlžujú a usadzujú, a až vo veku okolo šiestich rokov sa utvára 24-hodinový cyklus, po ktorý sa neustále opakujú rôzne funkcie tela.

Od prírody sú naše biorytmy nastavené tak, aby sme cez deň boli aktívni av noci sa nám chcelo spať. Zavedením umelého osvetlenia, ako aj výmennou prevádzkou a ďalšími vplyvmi však prirodzené biorytmy nabúravame, čo spôsobuje disharmóniu organizmu a môže viesť k únave, nervozite, problémom so spánkom a ďalším zdravotným komplikáciám. V súvislosti so výmennou prevádzkou sa dokonca hovorí aj o zvýšenom riziku rakoviny (zdroj, zdroj).

Odporúčaná intenzita osvetlenia v luxoch, svietivosť v lúmenoch a CRI
Okrem vyššie uvedených parametrov je potrebné pri výbere umelého osvetlenia zohľadniť aj ďalšie faktory. Medzi ne patrí najmä intenzita osvetlenia, svietivosť a index podania farieb.

Index podania farieb (CRI)
Tento parameter je často podceňovaný, napriek tomu veľmi dôležitý, pretože určuje presnosť, s ktorou svetlo z umelého zdroja zachováva farby povrchov, na ktoré dopadá. Udáva sa na stupnici od 0 do 100, pričom 100 je referenčná hodnota slnka. Všeobecne teda platí, že čím vyššia je CRI, tým lepšie daný zdroj svetla zachováva farby povrchov, naopak nízke CRI znamená, že dochádza k farebným posunom. Hodnota CRI 100 teda predstavuje verné podanie farieb, pričom do interiéru treba vyberať zdroj s CRI vyšším ako 80 (ideálne 90–100), aby ste navodili svetelnú pohodu a príjemný pocit.

Svetelný tok alebo svietivosť
Svetelný tok udáva jas zdroja svetla, teda to, ako daný zdroj svieti. Jednotkou svietivosti je lumen a určuje celkové množstvo svetla, ktoré svetelný zdroj vydáva do všetkých smerov za jednu sekundu.

Intenzita osvetlenia
Intenzita osvetlenia je potom časť svetelného toku dopadajúceho na určitú plochu. Je ovplyvnená vzdialenosťou zdroja od osvetľovanej plochy a uhlom/smerom dopadajúcich lúčov. Jednotkou je lux udávajúci osvetlenie spôsobené svetelným tokom 1 lm dopadajúcim na plochu 1 m². Treba však pamätať, že čím je väčšia vzdialenosť zdroja, tým viac treba lúmenov, a že čím šikmejšie lúče dopadajú, tým je osvetlenie slabšie.

Pre chodby všeobecne postačí intenzita osvetlenia 100 lx, pre schodisko či predsiene 150 lx, pre šatne, kúpeľne, toalety, jedálne 200 lx, pre detskú/obývaciu izbu, pracovňu či miesto na čítanie 300 lx, ku kuchynskej linke 500 lx.

Akú teplotu svetla vybrať pre prácu, odpočinok a spánok
Teraz sa už ale poďme pozrieť, akú teplotu svetla by ste mali zvoliť do jednotlivých miestností na pocit pohody, zachovanie cirkadiánnych rytmov či napríklad podporu spánku.

Teplé odtiene (1800–3500 K)
Hodí sa do miestností určených skôr na odpočinok ako prácu, ako je spálňa či obývacia izba, naopak sa nehodí do miest pre aktivity vyžadujúce sústredenie či pozorné čítanie. Majú príjemnú žltú až oranžovú farbu, ktorá pripomína oheň (1000 - 1900 K), východ alebo západ slnka (cca 2000 K), a navodzujú pocit pohody a uvoľňujúcej atmosféry.

Do spálne je najvhodnejšie tlmené svetlo s teplotou do 2700 K, ktoré podporuje produkciu melatonínu a navodzuje pocit pokoja a pohody.

Neutrálne odtiene ( 4000–5500 K)
Hodí sa do kuchyne, pracovne, dielne, skladu alebo tam, kde je nedostatok prirodzeného denného svetla (WC, kúpeľňa). Má bielu až ľahko žltkastú farbu, podobá sa popoludňajšiemu svetlu a zvyšuje produktivitu, sústredenie a podporuje výkon.

Studené biele odtiene (5500–7000 K)
Hodí sa do kancelárie, komerčných priestorov, priemyselných objektov a hál či tmavých miestností, ako sú pivnice. Pripomína zatiahnutú oblohu, ktorá sa sfarbuje ľahko do modra, a podporuje sústredenie, veľmi vhodná je táto teplota pri práci na počítači, pretože neunavuje oči.

Odporúčanie na záver
Aby ste dosiahli harmonický a funkčný interiér, je dôležité správne kombinovať rôzne teploty svetla. V každej miestnosti by preto malo byť minimálne jedno hlavné svetlo s neutrálnou alebo teplou teplotou ak nemu je vhodné pridať doplnkové osvetlenie, ako sú lampičky alebo bodové svetlá s rôznymi teplotami. Kombináciou teplôt chromatickosti je možné vytvoriť rôzne svetelné scény pre rôzne aktivity a nálady, podporiť prirodzené biorytmy, a tým aj celkové zdravie a pohodu.

Nezabúdajte na prevenciu a starostlivosť o svoje telo, investujte do svojho zdravia s MyBears®!